Recenzia Citilink letu z Jogjakarty do Jakarty A320

Po nezabudnuteľnej návšteve starobylých chrámov, bolo načase ísť nazad do Jakarty. Medzi Jogjakartou a Jakartou lieta niekoľko leteckých spoločností, ako napríklad Garuda (recenzia), BatikAir a Citilink. Denne ide medzi týmito letiskami okolo desať letov. Tentokrát som sa rozhodla pre nízkonakladovú spoločnosť Citilink. Keďže je to nízkonákladová spoločnosť, jej lietadlá majú iba ekonomickú triedu.

Upozornenie: Niektoré odkazy v tomto článku obsahujú odkazy na partnerské produkty. Ak klikneš na odkaz a kúpiš si akúkoľvek službu, môžem získať malú províziu (bez ďalších nákladov pre teba). Pomôže mi to s prevádzkovaním tohto blogu.

Tak, ako sme my v Európe zvyknutí na žlto-modrý Ryanair, ružový Wizzair a oranžový EasyJet, v Indonézii majú zelený Citilink. Stránku majú v indonézčine a angličtine. No na rozdiel od európskych spoločností, batožina bola v cene letenky. Za výber sedadla sa doplácalo.

Recenzie letov z tohto výletu do Indonézie:

Aké to bolo letieť so Citilink? Čítaj ďalej a dozvieš sa, aký bol let a aké boli sedadlá v lietadle A320 na trase Jogjakarta (YIA) – Jakarta(CGK).

Kúpa leteniek

Letenky som kúpila priamo na stránke Citlink. Najskôr som si pozrela na Google Flights, ktoré spoločnosti odlietajú ako posledné a následne som si vyberala Citilink.

Informácie o lete

Let: Citilink 777
Odlet: Yogyakarta International Airport (YIA), plánovaný odlet 19:15 GST (odletelisme 19:22 WIB (UTC+7))
Prílet: Soekarno-Hatta International Airport (CGK), plánované pristátie 20:25 WIB (pristáli sme 20:14 WIB (UTC+7))
Dĺžka letu: 0 hr 52 min
Lietadlo: Airbus A320-200
Vzdialenosť: 499 km (310 mi)
Sedadlo: 4E

Skúsenosť na letisku

Letisko v Jogjakarte je rozdelené na dve časti. Menšia časť je pre medzinárodné lety a väčšia časť pre domáce lety. Časť pre medzinárodné lety sa nachádza na ľavej strane terminálu. Napravo sú odlety do rôznych miest v Indonézii. Všetko je výborne označené.

Check-in a odovzdanie batožiny

Tri hodiny pred odletom otvárajú prekážky na check-in a odovzdanie batožiny. Rýchlo som si preložila niektoré veci do malého batohu a išla odovzdať kufor. Síce by sa mi zmestil do priestorov nad sedadlami, ale mala som v ňom fľašu s vodou. 

Po odovzdaní batožiny som sledovala označenie “Domestic departures”. 

Bezpečnostná kontrola

Po ceste k bezpečnostným skenerom boli reklamy na múzeum hračiek.

Ako aj na každom inom letisku, aj tu som musela prejsť bezpečnostnou kontrolou. Z batohu som vyložila laptop a tekutiny do jedného podnosu a batoh dala do druhého. Kontrola bola rýchla.

Letiskový salónik 

Na letisku v Jogjakarte je len v odletovej hale len jeden letiskový salónik pre medzinárodné lety. Ja som bola v odletovej hale pre domáce lety, kde nebol salónik.

Nastupovanie do lietadla a odlet

Letisková hala bola prázdna, pretože pracovníci už pomaly zatvárali obchody. Náš let bol medzi poslednými troma letmi, ktoré v tento deň odleteli z letiska v Jogjakarte.

Náš odlet bol z Východu 3B (gate 3B). Celý terminál pôsobil nablýskane, akoby ho leštili celé dni. 

Do odletu ostávala ešte vyše hodina, tak som sa motala po obchodoch. Iba dva boli otvorené, tak som ich mala prejdené za pár minút. Nemala som už čo robiť, predsa len toto letisko je maličké. Má len tri východy.

Keby som dieťa, tak by som využila čas na šmýkanie sa z lietadla alebo hojdanie na hojdačke.

Nastupovanie do lietadla ohlásili o 18:55 hod, 20 minút pred plánovaným odletom. Celý proces začal s cestujúcimi sediacimi v zadných radoch. Tentokrát zamestnanci mali pripravené aj tabule s číslami. Moje sedadlo bolo 4E, takže som nastupovala medzi poslednými.

Celý proces bol veľmi rýchly a o 10 minút sme už všetci sedeli v lietadle. Kapitán nás najskôr privítal v domácom jazyku, a následne aj v angličtine. Oznámil nám, že let by mal trvať asi hodinu.

Odlet

Akonáhle sme sa pohli z terminálnu, letecký personál začal s demonštráciou bezpečnostných procedúr. Každá letecká spoločnosť informuje cestujúcich, ako si zapnúť bezpečnostný pás, kde sú únikové východy, kde nájsť vestu a ako sa používa, a taktiež ako si nasadiť kyslíkovú masku. Hoci už mám za sebou vyše 500 letov, vždy dávam pozor, pretože každé lietadlo je iné. Tieto isté informácie sú aj v priloženom letáku o bezpečnosti.

O 19:22 sme odleteli. Vonku bola tma, takže ma vôbec nemrzelo, že sedím v strede.

Posádka lietadla mala 6 členov, z toho boli dvaja piloti (flight crew) a 4 letušky (cabin crew). Piloti vypli upozornenie na bezpečnostné pásy len pár minút po odlete. Let bol príjemný, bez turbulencií.

Citilink sedadlo v ekonomickej triede

Citilink ma 51 lietadiel typu Airbus A320-200. Keďže je to nízkonákladová spoločnosť, všetky sedadlá v týchto lietadlách sú v ekonomickej triede. Sedadlá so zelenou opierkou na hlavu sú považované za luxusnejšie. 

Chápem, že dva rady pri únikových východoch sú považované za luxusné. Predsa len ponúkajú viac miesta na nohy. Prvých 5 radov mi nedáva zmysel. Sedadlá sú rovnako široké v celom lietadle (17.5″ / 44.45 cm). Vraj majú o 5 cm viac priestoru na nohy (29″ / 76.33 cm, oproti 28″ / 71.12 cm). 

Taktiež prvých päť radov nastupuje medzi poslednými. Ale zase sú prví pri výstupe z lietadla. 

Sedadlo bolo veľmi pohodlné. Miesta na nohy bolo tak pomenej. Kolená sa mi opierali o sedadlo predo mnou. Našťastie let bol iba hodinu, tak sa to dalo prežiť. Domáci cestujúci s tým vôbec nemali problém. Nečudo, veď boli odo mňa o hlavu menší.

Odkladací priestor

Nad každým sedadlom bol odkladací priestor na príručnú batožinu. Nie je ho však veľa, pretože traja ľudia zdieľajú ten istý priestor. Cestujúci si môžu odložiť menšie tašky alebo kabelky pod sedadlo pred nimi. Toto neplatí pre sediacich pri únikových východoch. Počas odletu a pristátia priestor pred nimi musí byť prázdny.

Ja som mala iba malý batoh, tak som si ho dala pod sedadlo predo mňa. Čím sa mi priestor pre nohy ešte viac zmenšil.

Cestovná taška

Nízkonákladové spoločnosti neponúkajú cestovné tašky.

Jedlo a občerstvenie

Citilink ponúka možnosť kúpiť si občerstvenie počas online checkinu. Nevyužila som to. Bol to príliš krátky len na to, aby som bola hladná.

Prílet

20 minút pred pristátím pilot ohlásil, že sme začali zostupovať. Akonáhle sa zmenila výška, túto zmenu som hneď pocítila v ušiach. Keď sme sa blížili k pristávacej dráhe, oznámili, že cestujúci si musia vypnúť mobilné telefóny. To je dosť zastaralé, stačí ich dať do leteckého režimu.

Ako sme sa po pristáti presúvali k terminálu, ľudia ignorovali informáciu o zapnutí bezpečnostných pásov, a začali ich odopínať. Neuvedomujú si, že ak náhodu lietadlo prudko zabrzdí môže dôjsť k úrazu. Potom sa budú sťažovať a domáhať náhrady škody od leteckej spoločnosti. Pritom si za to môžu sami, keďže nerešpektujú pokyny.

Záver

Bola to veľmi príjemná cesta. Síce miesta na nohy som nemala veľa, predsa len tie lietadla bolivyrobené pre Ázijcov, ktorí sú nižší. Personál na letisku a aj posádka lietadla bola veľmi profesionálna a úslužná. Pri odchode z lietadla poďakovali každému cestujúcemu za využitie ich služieb.

Aké sú tvoje skúsenosti so Citilink alebo inou nízkonákladovou spoločnosťou v Ázii?

Najnovšie recenzie letov a letiskových salónikov

• 
  Recenzia salónika Platinum Lounge na letisku v Budapešti
• 
  Recenzia nového salónika MyLounge na letisku Luton
• 
  Katastrofa na letisku v Bratislave – Salónik Mastercard Lounge
• 
  Recenzia Citilink letu z Jogjakarty do Jakarty A320
• 
  Recenzia letu Garuda Indonesia z Jakarty do Jogjakarty B737
• 
  Recenzia Blue Sky Premier Lounge na letisku v Jakarte